Neraz som si v živote poplakal. Plakal som z trucu, od bolesti, pri lúčení… Ale aj nad sebou samým, nad svojimi hriechmi. Uvedomil som si, že takéto slzy sú darom Boha na očistenie srdca. Sú oživujúcou vodou pokory a pomáhajú nám ľuďom vrátiť sa do Božej prítomnosti. Obetou Bohu milou je duch skrúšený (Ž 50, 19). Keď Pán, Boh, vidí, že plačeme nad svojimi hriechmi, tak ich zmiešava so svojou liečivou vodou a vnútorne pookrejeme. A potom poznáme aj slzy radosti, slzy, od ktorých sa nám chveje celé telo, lebo nám Pán, Boh, odpustil naše hriechy a duša plesá a telo sa chveje. Slzy pokánia majú moc obnoviť v človeku milosť prijatú pri krste. „Šťastné slzy – nový krst duše,“ povedal sv. Ján Klimak.
V Jakubovom liste čítame: “Precíťte svoju úbohosť, žiaľte a plačte” (Jak 4, 9). Tiež v tom istom liste čítame: “Boh pyšným odporuje, ale pokorným dáva milosť” (Jak 4, 6). Pokorný človek dokáže precítiť svoju úbohosť, a to je milosť, ktorú človeku dáva Pán. Len z milosti sa človek priblíži k Bohu. A pokorného človeka zaiste Pán povýši. Keď chce vstúpiť do srdca človeka určitý druh pýchy, môže sa to stať realitou, sme len ľudmi, ale nedopusti to, Pane, prosíme ťa, ochráň nás od pýchy. A zbav nás všetkého zla. Nech svetlo tvojej milosti zažiari v našich dušiach. S tvojou pomocou si očistíme srdcia a už nebudeme mať rozpoltenú myseľ. To všetko sa deje z pôsobenia tvojej milosti v nás, my však môžeme prosiť ťa a ďakovať ti. Aj slzy pokánia sú darom od Teba. Tento nový deň nás teší, Pane Ježišu, môžeme sa s Tebou rozprávať, tiež s ľuďmi, prejavovať im úctu a lásku, žiť v pokoji s nimi, odpúšťať im, prosiť ich o odpustenie, ďakovať im za pomoc… “Množstvo veriacich malo jedno srdce a jednu dušu” (Sk 4, 32).
Zmiluj sa nad nami, Pane a vyslyš prosby naše.
Pridaj komentár