Zdroj: webnoviny.sk
Na osobný rozhovor s otcom biskupom a na jeho kázanie som sa vždy veľmi tešil a viem, že jeho kázne oslovovali aj mnohých ďalších ľudí na Slovensku a to nielen veriacich. Niektoré piatkové katechézy otca biskupa som si aj nahrával na kazety a potom som si ich znovu vypočul a poznačil si niečo aj na papier. Táto činnosť mi veľmi pomáhala v mojom duchovnom raste. V čase, keď som otca biskupa Rudolfa ešte nepoznal a neuvažoval som ani o kňazstve som veľmi rád počúval kázne rôznych kňazov. Ich slová som si snažil zapamätať a po príchode na izbu ubytovne som si niečo aj pozapisoval na papier. Tento zošit mám doteraz odložený a mám v ňom krásne spomienky na obdobie pred kňazstvom.
Odložené mám aj mnohé prekopírované články z rôznych kresťanských novín a časopisov. Moja taká osobná skúsenosť hovorí, že keď človek chce v duchovnom živote urobiť nejaký pokrok, tak určite to nepríde len tak samo od seba, ale musí preto aj sám niečo urobiť a pokračovať v tom snažení aj ďalej. Veľa som začal čítať duchovnej literatúry a usporiadal som si aj modlitbový život. Každé dobrovoľné úsilie v konaní dobra sa cení. Božia milosť potom v živote človeka robí svoje. A ja som Bohu vďačný za každú milosť a za ľudí, ktorých mi dal do cesty, aby mi pomohli vernejšie nasledovať Krista. Nebolo to však vždy jednoduché, lebo svet a jeho žiadostivosť sa ma tak ľahko nechceli vzdať a mal som často v sebe boje pre koho a pre čo sa mám nanovo rozhodnúť. Kristus a jeho evanjelium alebo svet a jeho pôžitky. Moje rozhodnutia boli všelijaké a za niektoré som sa potom musel aj hanbiť, či červenať sa. Keď som vstupoval do seminára, tak som si myslel, že tam sa budem len modliť a nebudem mať žiadne starosti. Všetko tam bude veľmi pokojné a krásne. Áno, prežil som tam krásnych šesť rokov života, ale aj tam ako v každej rodine prišli aj ťažšie chvíle. Veď do ktorého spoločenstva neprídu aj problémy. Aj apoštoli si museli na seba zvykať a často sa aj hnevali jeden na druhého. Ale Ježiš vždy vedel čo im má povedať a čo na nich platí. Jeho slová ich uzdravovali a oslobodzovali od pýchy a sebalásky. V seminári som pochopil, že mať múdreho duchovného vodcu je veľmi užitočné pre moju dušu. A myslím si, že ostatní spolubratia mi toto dosvedčia. Ďakujem kňazom, ktorý mi v seminári boli nablízku a mali na mňa čas a to kedykoľvek som ich o to poprosil.
V živote si budem vždy veľmi ceniť službu a lásku otca biskupa Rudolfa Baláža. Nikdy nezabudnem na svedectvo jeho života. Verím, že otec biskup Rudolf už patrí do spoločenstva svätých a patrične za nás na pozemskej púti oroduje.
A na záver niečo z myšlienok otca biskupa Rudolfa Baláža:
Slovo milosrdenstvo v slovenčine nevyjadruje plný vnútorný obsah pojmu. V latinčine ako “misericordia” je výrečnejšie. Znamená to, že “miseri” – biednemu, ubitému, zdeptanému človekovi dávam obsah svojho srdca (cordia). Dávam celé svoje srdce. V tomto latinskom výraze je to dokonca aj v správnom gramatickom tvare “misericordia.” Teda biednemu blížnemu dávam to, čo mám v srdci najlepšie. Keď tomu už lepšie rozumieme, mali by sme dnes, zajtra a celý týždeň porozmýšlať, ako naplníme obsah tohto slova v praktickom živote. Milosrdenstvo je viac než spravodlivosť. Ono nehľadí na odmenu, je úplne nezištné a veľkorysé. Hovorí sa, že milosrdní neodmeriavajú, ani nepočítajú. Jednoducho dávajú. Rozdávajú nielen hmotnú pomoc, ale predovšetkým lásku a pokoj. Dávajú tak ochotne, že čoskoro už ani nevedia, že dávajú. Ich milosrdenstvo v nich je čosi trvalé, je to vlastne stav. Pán Ježiš sa o nich vyjadruje ako o blažených, pretože už svojim počínaním dosiahli Božie milosrdenstvo. A kto ho v srdci zacítil, život mu nie je problémom, lebo sa prestal zaoberať sebou, aby sa mohol čím viac zaoberať svojim blížnym. A potom títo milosrdní, čím sú milosrdnejší, tým viac pociťujú Božiu blízkosť. Recept máme predložený. Čo s ním urobíme? Ako ho naplníme? Hľadajme odpoveď vo chvíľke ticha a k čomu sme dospeli, toho sa už držme.
Istej vizionárke Pán Ježiš povedal:
Duše, ktoré sa mi túžite podobať, nevyhýbajte sa nikdy namáhavejšiemu skutku, aj keby vám spôsobil nové poranenia. Čo na tom? Vaša krv dá život nejednej duši. Aj vy sa dajte obrať o všetky dobrá. O svoju vlastnú vôľu, o všetko, čo vlastníte. Zámenou za to vás odejem čistotou a prikryjem vás pokladmi svojho srdca.
Duše, ktoré ma nasledujete na úzkej ceste, hovorím vám, že svet vás neskôr uvidí kráčať po kvetnatých nebeských lúčinách, kým svet a tí, ktorí sú jeho, budú kráčať ohňom, ktorý si pripravili rozkošami a pôžitkami.
Buďme milosrdní, aby sme dosiahli milosrdenstvo. Ak sa aj dnes musíme za niečo červenať, povedzme to svojmu duchovnému vodcovi a on nám povie, čo máme robiť. Nenamýšľajme si, že to zvládneme aj sami.
Prosím Vás o modlitbu za otca biskupa Rudolfa Baláža. Ďakujem.
Pridaj komentár