Dobrota je synonymom dobroprajnosti. Je to totiž vnútorný postoj srdca, ktorý nás nakláňa k tomu, že želáme dobro blížnemu a prajeme mu najmä duchovné dobro i jeho spásu. Dobrota nakláňa naše srdce, aby sme preukazovali blížnemu dobro vo všetkých možných situáciách. Tí, ktorí milujú Boha – píše sv. Terézia Avilská – milujú všetko, čo je dobré; túžia po všetkom, čo je dobré; spájajú sa vždy s dobrými ľuďmi, aby ich podržali a obránili.
Duchu Svätý, my, čo čítame tieto múdre myšlienky, chceme niesť v živote toto Tvoje ovocie dobroty a dobroprajnosti. Nauč nás byť dobrými a dobroprajnými ľuďmi. Prosíme Ťa, o túto schopnosť praktizovania tohto ovocia v našom živote. Jednoducho povedané, nech sme dobrými a nič za to nečakáme. Veď sme dostali milosť nielen v Krista veriť, ale aj trpieť pre neho. A nezabudnime tiež, že “zadarmo ste dostali, zadarmo dávajte.” Účinne spolupracujme s Božou milosťou a všetko bude dobré.
Povedz Ježišovi, dôverujem Ti. Som tvojim žiakom, tvojou žiačkou. Mnohým sa to nebude páčiť, ale čo na tom. Keď mám Teba, mám všetko. Chcem byť ako žalmista: “Dobrota a milosť ma budú sprevádzať po všetky dni môjho života.” A on to hovoril úprimne a vážne. Milosť Božia v ňom bola vzrastajúcou láskou. Mnohí sa o tom aj skutočne presvedčili. Jeho slová, skutky o tom svedčili. Ak žijeme v milosti, tak podľa milosti budeme aj dobre a správne konať. A bude to v nás neustále narastať. Tá túžba a ochota ducha konať pre iných. Prestaneme myslieť na seba a začneme žiť pre iných. A to aj pre tých, ktorých sme doposiaľ nepoznali. Láska zakrýva množstvo hriechov. A zabudnime na to, čo je za nami, ale uháňajme za tým, čo je pred nami. Čaká nás žiarivá, krásna budúcnosť v Ježišovom kráľovstve. Tam, kam vystúpil On, Ježiš, je mnoho príbytkov. Máme tam svoje miesto. Žiadna pláž, žiadne more, žiadna vila, žiadne drahé auto, žiadna miliónová výhra, žiaden biznis, žiadna pozemská sláva či krása, ani dlhý vek sa tomu nevyrovná. Pozemský človek, zmýšľa pozemsky, ale duchovný, zmýšľa duchovne. Aj dnes sa snažme zmýšľať duchovne. Žijeme v tomto svete, ale nie sme z tohto sveta. Naša vlasť je v nebesiach. Keď to píšem, nesmejem sa z toho, lebo viem, že je to pravda. Niekomu o tom začneme hovoriť, tak sa začne smiať. Nebolo mu ešte dané poznať neviditeľný svet. Preto aj tie reči o nebi sa mu zdajú hlúposťou. My však verme aj tak. Neľakám sa ani svojich chýb a hriechov, lebo viem, že Ježiš je väčší ako moja úbohosť a nestálosť. Keď som ja, ty neverný, On ostáva verný. Dobre vie, z čoho sme stvorení, sme len prach. So skrúšeným a pokorným srdcom prichádzame k nemu a On nám odpúšťa naše hriechy. V spovednici nám vracia našu nevinnosť a ideme ďalej. Dobrota a milosť ma budú sprevádzať… Ak však vybuchneme do hnevu alebo inak zlyháme, dáme pohoršenie, nevešajme hneď hlavu, sme v škole a učíme sa. Nabudúce bude naša rekcia už lepšia. Aj ten, kto si o sebe myslí, že už pevne stojí na oboch nohách, si musí dávať pozor, aby nespadol. Svätosť života, to nie je z nás, ale je to dar od Boha. A keď Pán od nás stiahne svoju ruku, padáme a hynieme. Avšak hýbme sa v preukazovaní dobra. V tejto oblasti neostávajme lenivcami. Pomáhajme každému, bez ohľadu kto to je a aký je to človek. Človek nemôže dosiahnuť spásu sám od seba, ale Bohu je všetko možné. Amen.
Pridaj komentár