Dedičstvo sv. Cyrila a Metoda

Kto už bol na púti vo Svätej zemi a bol aj v Getsemanskej záhrade, iste si všimol staré olivy, stromy, pri ktorých mňa napadlo, že by mohli byť ešte pamätníkmi Pána Ježiša. Staré. Vo vnútri duté. Dalo by sa popod ne aj prejsť. Životaschopnosť olivy je známa v rastlinnej ríši. Staré, duté, s polámanými konármi zdajú sa na vymretie. Ale keď ich očistíte od hniloby a suchých konárov, znova ožijú, vyženú nové konáre, ktoré prinášajú úrodu.

Aj naša Európa sa nám zdá stará a opotrebovaná. Populačne na vymretie. Vzbudzuje skepsu. Mnohé pokusy oživiť ju vychádzajú nazmar; pritom pohlcujú veľké financie. Je skutočne Európa na konci svojej existencie?  Treba povedať, že ak je stará, tak len na spôsob starej olivy. Európa má zdravé korene, hlboko zapustené do zeme, v poslednej dobe azda zanedbanej, lebo sme začali budovať Európu bez pozornosti na tie korene. Sú veľmi dôležité. „Európa prešla – ako hovorí kardinál Tomko – z obdobia gréckej civilizácie cez rímske obdobie do kresťanskej civilizácie „. Táto civilizácia nebola iba náboženská, ale zasiahla do všetkých oblastí ľudskej spoločnosti.

http://www.czsk.net/svet/obrazky/cyrilametodej.jpgSymbolmi tejto kresťanskej civilizácie sú európski svätci, sv. Benedikt z Nurzie, ktorého Pavol VI. r. l964 vyhlásil za patróna Európy, a sv. Cyrila Metod, ktorých zasa Ján Pavol II. r. l980 pridal k nemu ako spolupatrónov Európy.

My Slováci sa hrdo hlásime k dedičstvu sv. Cyrila a Metoda. Máme to aj v preambule Ústavy SR, je písaná v zmysle cyrilometodského duchovného dedičstva. Nuž aké je to dedičstvo?  Oni neboli prví, ktorí tu hlásali božie slovo. Ale boli účinní pre svoju inkulturačnú  misionársku metódu, keď sa dostali k srdciam našich predkov cez znalosť reči, pre ktorú vytvorili aj vlastné písmo, hlaholiku. Tú použili tak v liturgii ako aj pri prekladaní zákonov. Vytvorili tu školu a za krátku dobu vychovali veľa mladých ľudí, vzdelaných nielen v teológii, ale aj v pevných zásadách  morálky a spoločenskej etiky. Ovplyvnili celý verejný život. Toto potom zaniesli aj medzi iné slovanské národy najmä na Balkáne.

U Slovákov nastalo pevné spojenie medzi kresťanskou vierou a kultúrou každodenného života ako u jednotlivcov tak aj vo verejnom živote. Bohato sa to odrazilo aj v ľudových tradíciách,  ktoré sú dodnes naskrz kresťanské. Tak sa v našom národe zakorenila kresťanská identita. Len tak možno vysvetliť, že si náš národ napriek nespočetným ohrozeniam túto identitu zachoval. Viera a mravnosť nás zachránili pred vpádmi cudzích národov, pred pohromami, vojnami a morovými genocídami, pred pokusmi zmeniť našu národnú identitu a pred vymytím mozgov bojového ateizmu.

Bola to vždy a ostáva naďalej zdravá kresťanská rodina, ktorá dávala slovenskej spoločnosti duchovne silných synov a dcéry na poli verejného života. Spomeňme len národných buditeľov, z ktorých mnohí stáli na čele boja za slovenskú samostatnosť.

Zdravá rodina má nenahraditeľné miesto v existencii každého národa. Rodina má svoju pevnú definíciu. Žiadne iné spoločenstvo osôb nemožno k nej prirovnať alebo od neho očakávať to, čo pre národ rodina prináša. Je to fyzicky nemožné, preto právnické pokusy ostanú vždy len pokusmi. Nikdy nie identitou.

Myslím, že všetkým nám záleží na tom, aby sa  naše štátne spoločenstvo dostalo z ťažkých situácií či už na poli ekonomiky, politiky, kultúry, bezpečnosti občanov, sociálnych istôt, zdravotníckej starostlivosti a vôbec každej oblasti verejného života. Všade sa volá po zodpovednom správaní, inými slovami po morálke.  Zbavme sa už konečne novodobého antiklerikalizmu a útočnosti voči Cirkvi, keď chce pomôcť riešiť problémy, ktoré nás všetkých trápia. Cirkev chce vychovávať mladé pokolenie podľa želania rodičov ako to zaručujú medzinárodné dohody. Nemožno im vnucovať neprijateľnú sexuálnu výchovu, ktorá nevedie k zdravej a pevnej rodine, ani nebuduje pevné charaktery a osobnosti. Cirkev poukazuje na pravé hodnoty a zmysel ľudského života. Treba konečne pochopiť, že čo je autenticky kresťanské, je aj hlboko ľudské. To je cyrilometodské dedičstvo, ku ktorému sa hlásime. Bez prispenia kresťanskej civilizácie by sme nevnímali ani všeľudské hodnoty. Blaise Pascal  hovoril svojim neveriacim priateľom, aby žili tak „ako keby Boh jestvoval“. Realistické uznanie kresťanských hodnôt privádza mnohých filozofov a politických činiteľov k pozitívnemu chápaniu kresťanstva, hoci sami ostávajú v odstupe od neho. Patrí to k zásadným prvkom demokracie. Aj kresťania v demokratickom štáte majú mať svoju slobodu, ochranu pred urážkami ich náboženského citu a slobodu vo veciach, ktoré sa dotýkajú ich svedomia. Náboženská sloboda, a v tom je zahrnutá aj sloboda svedomia,  je vždy meradlom vyspelosti demokracie. Nemôže kolektív, spoločnosť, nútiť človeka, aby konal proti svojmu ja, čiže svedomiu. Je to hrubá ujma na dôstojnosti človeka. Ak má liberalizmus nahradiť bojový ateizmus, tak sme tam, kde sme boli pred viac ako dvadsiatimi rokmi. Prečo by mal liberalizmus vnucovať celej spoločnosti svoje predstavy o hodnotách?

Uvažujme o svojom poslaní tu na zemi, v tejto spoločnosti, v našich rodinách, v ekonomickom a politickom živote a všade, kde sme, o svojej úlohe chrániť  dedičstvo otcov, ktorých sv. Cyril a Metod postavili na roveň ostatným európskym národom. Zveľaďujme toto dedičstvo všetci spolu, od najvyšších činiteľov národa až po najnižšie postavených, ale rovnocenných s tými najvyššími.

Ukončím úryvkom z predhovoru sv. Cyrila k Evanjeliám:

Počuj, ty slovanský ľud!

Počuj Slovo, lebo vyšlo od Boha,

Slovo, ktoré kŕmi ľudské duše,

Slovo, ktoré posilňuje srdce i rozum.

Toto Slovo povolané

Na sprostredkovanie poznávania Boha. 

0.00 avg. rating (0% score) - 0 votes
Uverejnené v Články
Jeden komentár pre “Dedičstvo sv. Cyrila a Metoda
  1. BLUBUCH píše:

    pomohlo my to robím referat

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Prekvapenie pre teba
Dnes je utorok 22. október 2019
Meniny má Sergej
Modlitby k rôznym prí­ležitostiam

Cirkevný kalendár:

Ján Pavol II., pápež
féria
Liturgické čí­tania na dnes
Modlitba breviára na dnes
Archí­v článkov
Myšlienka dňa:
Panenská dôstojnosť má svoj začiatok s Matkou Božou.
(sv. Augustín)